Arabica vs robusta
Arabica
Prvý písomný záznam o káve (ako takej – nie len arabica) vyrobenej z pražených kávových zŕn (botanické semená) pochádza od arabských vedcov. Tí napísali, že predlžovala ich pracovnú dobu. Arabská inovácia v Jemene, ktorá sa týka varenia z pražených bôbov, sa rozšírila najskôr medzi Egypťanmi a Turkami. A až neskôr si našla cestu po celom svete. Iní vedci sa domnievajú, že kávovník doviezli z Jemenu na základe jemenskej tradície. Podľa ktorej sa úlomky kávy aj qatu vysádzali v Jemene v predislamských časoch na „Udein“ („dve vetvičky“).
Divoké rastliny rastú do výšky medzi 9 a 12 m a majú otvorený rozvetvovací systém. Listy majú protistojné, jednoduché elipticko-vajcovité až podlhovasté, dlhé 6–12 cm a široké 4–8 cm lesklé tmavozelené. Kvety sú biele, priemer 10–15 mm a rastú v pazušných strapcoch. Kôstke (obyčajne „čerešňa“) o priemere 10–15 mm obsahuje semená. Kôstky zrejú jasne červenej až fialovej farby a zvyčajne obsahujú dve semená, často nazývané kávové zrná.
Coffea arabica predstavuje 60% svetovej produkcie kávy.
Úplné dozretie C. arabica trvá približne sedem rokov. Najlepšie sa jej darí s 1,0–1,5 metra, ktorý je rovnomerne rozložený po celý rok. Zvyčajne sa pestuje v nadmorskej výške od 1 300 do 1 500 metrov. No existujú plantáže, ktoré ju pestujú tak nízko ako morskú hladinu až do 2 800 m.
Rastlina znesie nízke teploty, nie však mrazy, a najlepšie jej je priemerná teplota medzi 15 a 24°C. Komerčné kultivary väčšinou dorastajú iba do výšky asi 5 m a na uľahčenie zberu sa často orezávajú až do výšky 2 m. Na rozdiel od Coffea canephora sa C. arabica radšej pestuje v svetlom tieni.
Očakáva sa, že v dôsledku predpokladaného globálneho otepľovania na základe modelovania IPCC môže dôjsť k strednodobému úbytku pôvodných populácií C. arabica. Zdá sa, že zmena podnebia – rastúce teploty, dlhšie suchá a nadmerné zrážky – ohrozujú udržateľnosť výroby kávy arabica, čo vedie k pokusom o šľachtenie nových kultivarov pre meniace sa podmienky.
Robusta
Coffea canephora (syn. Coffea robusta), všeobecne známa ako káva robusta, je druh kávy, ktorý má svoj pôvod v strednej a západnej subsaharskej Afrike. Je to druh kvitnúcej rastliny z čeľade Rubiaceae. Aj keď je rastlina všeobecne známa ako Coffea robusta, je vedecky identifikovaná ako Coffea canephora, ktorá má dve hlavné odrody, robustu a ngandu.
Medzi zložením fazule Coffea arabica a Coffea robusta je niekoľko rozdielov.
Robusta je druh kvitnúcej rastliny z čeľade Rubiaceae. Rastlina má plytký koreňový systém a rastie ako robustný strom alebo ker až do výšky asi 10 m. Kvitne nepravidelne, čerešne dozrievajú asi 10–11 mesiacov a vytvárajú oválne fazule.
Rastlina robusta má vyšší výnos plodiny ako arabica, obsahuje viac kofeínu (2,7% v porovnaní s 1,5% arabica), a obsahuje menej cukru (3–7% v porovnaní so 6–9% arabica). Pretože lepšie odoláva škodcom a chorobám, robusta potrebuje oveľa menej herbicídov a pesticídov ako arabica.
Väčšinou sa pestuje vo Vietname, kde ho koncom 19. storočia predstavili francúzski kolonisti, aj keď v Indii, Afrike a Brazílii, kde sa mu často hovorí conilon. V posledných rokoch sa Vietnam, ktorý vyrába prevažne robustu, stal najväčším svetovým vývozcom kávy robusta, čo predstavuje viac ako 40% z celkovej výroby. Prekonáva Brazíliu (25% svetovej produkcie), Indonéziu (13%), Indiu (5%) a Ugandu (5%). Brazília je stále najväčším producentom kávy na svete a produkuje jednu tretinu svetovej kávy, hoci 69% z toho je C. arabica.
Robusta je nenáročnejšia na starostlivosť a má vyšší výnos plodiny ako C. arabica, preto je výroba lacnejšia. Pražené zrnká robusty poskytujú silnú, plnú kávu s výraznou zemitou chuťou, ale zvyčajne vďaka obsahu pyrazínu horšiu ako arabica. Pretože sa predpokladá, že fazuľa arabica má jemnejšiu chuť s väčšou kyslosťou a bohatšou chuťou, často sa považuje za vynikajúcu, zatiaľ čo tvrdšie zrná robusty sa väčšinou používajú ako plnivo do kávových zmesí nižšej kvality. Silná príchuť však môže byť žiaduca v zmesi, ktorá jej dodáva vnímanú „silu“ a „záver“, hlavne v talianskej kávovej kultúre. Kvalitná fazuľa robusta sa používa v tradičných talianskych zmesiach espressa v množstve asi 10 – 15%, aby poskytla celkovú chuť a lepšiu penovú hlavu (známa ako crema). Okrem toho sa používa ako stimulant, diuretikum, antioxidant, antipyretikum a zmierňuje kŕčovitú astmu.
Zdroj: Wikipedia
